Všetko na tejto stránke je podľa udalostí, ktoré sa stali v našom živote.
Volám sa Michal Talian. Môj
život sa začal meniť v roku 2014, keď niekto tam hore povedal: „Už dosť,
nemôžeme sa na to pozerať.“ Neviedol som pekný
a dobrý život. V tom čase som pomaly začal objavovať svoje bloky,
ktoré som nadobudol životom. Bolo potrebné ich začať odstraňovať.
Roku 2023 sa
mi dostala do rúk knižka o svätom Jozefovi. Zaujala ma stať o histórii
domčeka, v ktorom bývali Jozef s Máriou a Pánom Ježišom. Bol
prenesený do talianskeho mesta Loreto. Ihneď som vedel, že sa tam pôjdem
niekedy pozrieť. Netrvalo dlho a o šesť mesiacov od čítania tejto knihy
som dostal mail. V tom čase som navštevoval spoločenstvo v Trenčíne
s názvom Modlitby otcov. Tento mail pochádzal z ich celoslovenského
spoločenstva. Potrebovali obsadiť ešte dve miesta na výlet do Talianska.
V zozname návštev miest v Taliansku sa nachádzalo aj Loreto. Sú situácie
v živote, keď ihneď pochopíte, že niečo je priamo pre vás. Táto bola jedna
z nich. Zavolal som na číslo z mailu. Zdvihol mi kňaz, vedúci skupinu
modliacich sa otcov na celom Slovensku. Práve v tom sa čase nachádzal v našom
meste. Bol na návšteve u istého pána Karola. Práve keď som mu volal, sa pán
Karol rozhodoval, či na túto cestu pôjde. Ešte predtým sa rozprávali, že by
šiel len vtedy, ak by cestoval niekto z Trenčína autom priamo na miesto
odchodu, čo bolo v Brezovej pod Bradlom. Neváhal som a ihneď sme sa
dohodli. V Taliansku sme zažili príjemné chvíle, s ktorými
sa chcel Karol podeliť so svojimi dobrými priateľmi. Jedným z nich bol aj Miro,
chlapík z našej obce. Po
príchode domov z Talianska si spolu telefonovali. Miro ma ihneď na druhý
deň oslovil, aby sme založili skupinu modliacich sa otcov u nás
v obci. Jeho snaha a moje nadšenie sa spojili a do dvoch týždňov
bola skupina so štyrmi otcami. Modlievali sme sa za občanov a naše rodiny.
Na jednoročné výročie našej skupiny som vytvoril stránku. Chcel som ju
pomenovať modlitbyotcov.sk. no v mojich modlitbách sa ukázal iný názov – ulickaslepejlasky.sk.
Tak isto sa postupne dostávali na stránku aj logo stránky, všetky myšlienky
a básne.
Muži zo spoločenstva chceli prijať nového člena. Po
nejakom čase a modlitbách sa k nám pridal. Jeho pohľad bol iný a
ovplyvnil nás všetkých. Prišiel rozpad celého spoločenstva, čo sa ale ukázalo
na dobrú vec. V ten istý večer som sa modlil za nové spoločenstvo, kde sa bude
akceptovať Sväté písmo ako smerodajné. Modlil som sa tiež za svoju službu. Na
druhý deň som navštívil kostol v Trenčíne. Pán kaplán hovoril
o službe, ktorú môžeme poskytnúť ostatným. Netrvalo dlho a pozval som
ho na kávu. Na konci nášho sedenia ma pozval na modlitebné stretnutia, ktoré sám
viedol. Tým že som prešiel do inej modlitebnej skupiny, stránka neskončila, práve
naopak, pokračuje so mnou. Môže sa naďalej rozvíjať s mojim celoživotným
krédom:
„Všetko, čo tu na tomto svete dostaneme, by sme
tu aj mali nechať.“
