032 64 86 004
Je nekonečne váživé, tá hudba, okolo modliacich sa otcov.
Pekná košeľa
Ako obchodní zástupcovia na elektrinu
Supravodivý človek je človek bez odporu.
Hľadajme úprimnosť
Naše deti sa majú radovať
Trávme čas s našimi deťmi, aj tak šírime evanjelium
"Opravujme stále to, čo tu Kristus zanechal. Toto je naša brigáda, oživovať tak červené krvinky v tele."
Naučme sa oduševnene hovoriť medzi štyrmi očami.
V každej matke je veľká posvätná sila. Bez toho by nám tu na svete nebolo teplo.
Boh je lepší ako ja
Kde je päť Ježišových rán, tam sa niečo deje.
Prečo si vybrať nás?
Sme vzdelávanie pod Ostrým vrchom. Naše vzdelanie je hľadanie hudby v manželstve.
Sme pokrstení, obliekli sme si Krista. Sme oblečení v našej viere a zakaždým, keď vstupujeme na posvätné miesto, máme chuť si vyzuť topánky.
Za tieto miesta považujeme spoločnosť našich žien a detí.
Chceme túžobne rásť, nemáme inej možnosti. Z toho vyplýva, že sme hľadajúci — milujúci.
Sväté písmo je najväčšia senzácia. Prečo od neho ľudia odchádzajú?
To je naše jedlo.
Skúsený tím otcov
Sme oddaní kresťanskí otcovia. Naším cieľom je prinášať pokoj do manželstva a pozitívne zmeny do života. Poskytujeme modlitby, zamyslenia, šírime evanjelium, pomáhame starým ľuďom a chorým, robíme zbierky pre invalidov a tých, čo to potrebujú.
Márna snaha?
Ľudia znášajú dennodenne — hádanie, nervy. Prečo by sme tam mali zostať aj my? Chceme vytvoriť túto novú pozíciu ako príklad starostlivosti o naše ženy a deti.
Spoločenstvo a duchovný rast
Nie sme žiadny pseudonym, každý z nás je skutočný OTEC. Náš futbalový tím je rodina.
Naša komunita hovorí:
"Lebo Najvyšší je všade na svete."
Martin
"S modliacimi sa otcami to myslím vážne, pretože mám deti."
Mirko
"Potrebujeme niekoho, kto nás bude viesť."
Mirko
"Nahliadol som do seba a teraz viem, že zbaviť sa pýchy bolo prvé, čo som musel urobiť."
Michal
"Môj otec od nás odišiel, keď som mal 5 rokov. Dal mi cestu.
Tu sa stále stretávame
Na vŕšku Kostelec bol kedysi hospic. To bol taký útulok pre pocestných
a v ňom žili mnísi. A títo mnísi sa rozhodli, že si tu v dedine postavia aj kostol a vybrali mu aj miesto. Ale čo sa nestalo: voly a kone, ktoré ťahali vozy s kameňom na stavbu kostola, zabočili aj s nákladom vždy na miesto terajšieho kostola. No furmani ich prinútili ísť až na to pôvodne vybrané miesto a kameň z vozov tam skladali na veľkú kopu. Majstri murári a kamenári stavali z toho kameňa múry kostola. Lenže to čo cez deň postavili, našli ráno vždy zbúrané a rozhádzané. A ešte aj z kopy ťažkého kameňa im každú noc ubúdalo. Skúšali to znova a znova, ale keď sa to stále opakovalo, zaumienili si, že budú po nociach strážiť, kde sa im ten kameň stráca. A v noci strážcovia videli malé dieťa, ako obchádza kopu kameňa dookola a tá kopa sa navidomoči zmenšuje. Keď na dieťa skríkli, začalo utekať a zastavilo sa až na mieste terajšieho kostola. Tak sa naši predkovia rozhodli zmeniť svoje plány a postaviť kostol tu na tomto mieste, kde stojí až doteraz už skoro 700 rokov. A obyvatelia okolitých dedín ich vraj od toho času nazývali aj „kostelskí“...
Moje deti
V mojej dlani leží jeho hlávka,
to je pre moje srdce poriadna lásky dávka.
Milujem ťa, ty môj synak,
nikdy to nebude inak.
Milujem aj teba, moja dcérka,
to ďalšia môjmu srdcu dávka.
Chcem pozerať každé ráno na tento svet,
nech je moje srdce plné lásky ako kvet.
Milujem Vás, moje deti,
nech je vás v mojom srdci ako smetí,
aby ste mohli so mnou žiť blažene aj po smrti.
Nech sú ako meč tvoje ústa plné lásky,
nech nepriateľ nevydá proti láske ani hlásky.
Nech je milosrdenstvom naplnený na tvojom tele každý tvoj úd,
lebo Ono je nad Boží súd.
Keď sem príde znova Pán Ježiš uzrieť,
že na tejto zemi už boja niet. (MT)
Príďte sa k nám pripojiť!
Sme benevolentní ku hraniciam príslušného zákona: sme odvážni konať dobré skutky; sme divadelníci Božieho milosrdenstva; sme pretekári milostí.